Ak nikdy je slub [Album]
Sedela v parku, kŕmila holuby
Zároveň vedela že ich tým nezasýti
Len pre ten pocit vnímala šum ich peria
Myslela na to, aké je to zaspávať hladný
Zdá sa, že dospela
Ten stav, ktorý si vždycky priala
A vtedy dôjde k vytýčeniu vlastných hodnôt
Ja som ju videla
Keď plakala, potom sa z toho smiala
Že na to nebol dôvod
Takto sa hrať na citlivú
Čím sa človek zaslúžil
Že vedie nemé rozhovory?
Máva stavy nežnosti
Až vtedy, keď sa rozhovorí
Kráti chvíľu, začne plakať
Vie, že nikdy nezavolá
Aj nikdy je sľub
Pre ktorý oplatí sa čakať
Snáď sa mi to podarí
Zachytiť, čo mi vravela
Ja chcem byť človekom
Ktorý sa mi nehnusí
Závisí od toho veľa
Viem, že ťažko chápať vety
Ja som stála na prahu a vedela
Že hádať sa už neoplatí
Keď kráčala k dverám- ten pocit, že sa neotočí
Ako sa s tým vyrovnať
Že nepovie už to, čo chcela
Skúšala odolať sile plaču - jeho tlaku
Koniec-koncov, jediné, to po čom všetci túžime, je ľudské teplo po svojom boku
Čím sa človek zaslúžil
Že vedie nemé rozhovory?
Máva stavy nežnosti
Až vtedy, keď sa rozhovorí
Kráti chvíľu, začne plakať
Vie, že nikdy nezavolá
Aj nikdy je sľub
Pre ktorý oplatí sa čakať
Snažím sa spomenúť na pocit toho objatia
No nie je to už také čerstvé
Snáď som iba zabudla
Nehľadám vetu: Už mi na tom nezáleží
Odpusť, že si nedozrela- berieš krhlu
Polievaš a medzitým už dávno prší